Suchoj Su-47
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Su-47 Berkut | |
Typ | experimentálne lietadlo |
---|---|
Výrobca | AOOT OKB P. O. Suchoja |
Prvý let | 25. septembra 1997 |
Charakter | skúšobný |
Suchoj SU - 47 Berkut (rusky Беркут - orol skalný, v kóde NATO "Firkin") je ruská experimentálna stíhačka piatej generácie s negatívnou geometriou krídel, vektorovaným ťahom motorov a niektorými prvkami „neviditeľnej“ technológie stealth. V dobe svojho vývoja bol označovaný ako S-32 alebo S-37. Jeho konštrukcia vychádza z rady Suchoj Su-27 a využíva množstvo moderných prvkov. Stíhačka má moderný radar, ktorý je schopný zistiť protivníka na vzdialenosť niekoľko sto kilometrov a supermodernú výzbroj, ktorá umožňuje vedenie boja na veľké vzdialenosti. K jej prednostiam patria vynikajúce manévrovacie schopnosti, ktoré umožňujú vyhnúť sa navádzaným raketám.
Vznik a vývoj
[upraviť | upraviť zdroj]Su-47 Berkut mala vzniknúť s cieľom nahradiť vtedajšie ruské lodné stíhačky aby nezaostávali za USA. Úlohu vytvoriť novú generáciu stíhačiek dostali firmy MIG (za úspech s MiG-29) a Suchoj. Projekt nakoniec získala firma Suchoj a bol označený ako S-22. Počas projektu sa zistilo, že opačné krídla by mohli zvýšiť manévrovateľnosť a znížiť pádovú rýchlosť. Medzitým prebiehali zmeny aj na Su-27. S-22 mala mať len jeden motor, no po analýze sa zistilo, že stíhačka by bola aj napriek tomu príliš ťažká na to aby vzlietla – projekt bol nakoniec zastavený. Medzi tým vzniklo Su-27K, ale len ako dočasné riešenie. Po čase sa opäť začalo pracovať na S-22, projekt však prešiel významnými zmenami: lietadlo malo mať 2 motory, malo byť väčšie, pribudla kabína ktorá mala pri havárii na vode udržať pilota nažive a názov sa zmenil na S-32. Prvý let mal byť niekedy v 90. rokoch. Jeden zo zásadných problémov bol karbón ako materiál krídiel: na zostrelenie lietadla by stačila jedna guľka. Pre nedostatok financií vznikol len jeden zjednodušený prototyp (pôvodne mali byť 3). Nakoniec sa projekt podarilo dokončiť, S-37 sa zmenilo na Su-47 Berkut, no lietadlo sa nikdy nedostalo do plnej služby.
Technické údaje
[upraviť | upraviť zdroj]- Posádka: 1
- Dĺžka: 22,6 m
- Rozpätie: 16,7 m
- Výška: 6,4 m
- Nosná plocha: 62 m²
- Vzletová hmotnosť: 34 000 kg
- Typ motoru: 2× Al-37FU, resp. 2× AL-41F
- Max. rýchlosť vo veľkej výške: 2 500 km/h
- Max. rýchlosť v prízemnej výške: 1 400 km/h
- Dostup: 18 000 m
- Dolet (bez doplňovania paliva počas letu): 3 300 km
- Max. preťaženie: 9g
Výzbroj
[upraviť | upraviť zdroj]- rakety krátkeho doletu R-73
- rakety stredného doletu R-77M RVV-AE
- rakety typu KS-172, Ch-31,Ch-35 alebo Ch-41.
- 30mm kanón GŠ-301
- lietadlo má údajne aj klamné ciele, ktoré fungujú proti všetkým typom rakiet
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Suchoj Su-47
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Suchoj Su-47 - video Archivované 2007-09-30 na Wayback Machine